Áno, ja viem. Mal by som sa čudovať, ale diviť sa mi je oveľa prirodzenejšie. Rovnako ako myšlienka,ktorá ma napadne mi je prirodzenejšia ako tá, ktorá mi napadne. A čomu sa vlastne divím?
Napríklad tomu, prečo znovu začínam písať. Pokusy písať tu už boli, pár rokov dozadu som dokonca bol hrdým vlastníkom blogu, ktorý by sa dal nazvať „relatívne úspešný“. Ale opustil som ho, keď som si vyliečil všetky vtedajšie depresie zistením, že existujú aj ľudia, ktorí sú omnoho patetickejší ako ja. Ja sa už pomaly zmierujem s tým, že som vlastne celkom v poriadku a mám len nutkavú potrebu vytvárať si nejaké imaginárne problémy, ktoré by ma potom trápili. Takže, aby to znovu dávalo nejaký zmysel, chcel by som Vás hneď na úvod poprosiť o nejaké povzbudenie v rámci Vašich možností, nech to zase neskončí po pár článkoch ako blog č. 2.
Ďalej sa divím tomu, koľko sa toho v mojom rodnom meste zmenilo za ten rok, čo som bol preč. Vôbec, ale naozaj vôbec mi nejde do hlavy, na čo sú mestu s necelými 35 tisíckami obyvateľov tri nákupné centrá. A prečo všetky slušnejšie podniky zatvárajú už o desiatej večer? Kde si má potom človek vypiť s kamarátom bez toho, aby mu do ucha nehučala hlasná hudba alebo na mol opitý štamgast? Spomínam kamaráta, to ma privádza k ďalšiemu zdroju pomätenia (áno, viem ako to znie, ale momentálne pre to neviem nájsť lepšie pomenovanie).
Odkedy som začal viesť chlapské reči? Vážne, nehovorím, že by som sa sťažoval, ale toto sa inak nazvať nedá. Proste dvaja chlapi v bare a rozprávame sa o typicky mužských záležitostiach. Špecifikovať nebudem, nech si za tým každý domyslí, čo je mu po vôli. Jedinú útechu vidím v tom, že to rozhodne musí byť lepšie ako ženské reči. Priznám sa síce, že desivému množstvu ľudí nevenujem ani spolovice toľko pozornosti, čo by si zaslúžili, ale nejakú hmlistú predstavu o ženských rečiach mám. A pripadajú mi horšie ako tie mužské. Má niekto chuť ma poopraviť?
A to by sme vlastne mali tak všetko. Nad mojou kondičkou sa už dávno nedivím, je mi jasné, že je na dlhodobej dovolenke. Ani nad tým, že sa s pravidelnosťou stroja zabúdam oholiť, keď pri sebe nemám moju priateľku, ktorá mi to s láskou vždy pripomína. Nebudem kopírovať nejakú po-všetkých-stránkach-veľmi-hodnotnú rolu Brucea Willisa, priznám sa, bez nej by som bol kompletne stratený. Už nech je august. A potom rýchlo september.
Toto teplo by mali zákonom zakázať.