Článok o vzťahoch. O komunikácií. A o tom, ako nám nejde.
Dnes by som začal trochu obšírne, rád by som niečo povedal na tému umenie. Čo vlastne to umenie je? Umenie zahŕňa celú kopu vecí, hudbu, tanec, maľbu, literatúru. Hudobníci, tanečníci, maliari a spisovatelia buď majú alebo nemajú talent na to, čo robia. Ale to je v podstate úplne irelevantné. Pretože umenie je praobyčajná práca, nič viac, nič menej. Umenie je to, čo umelcovi zarába na živobytie. Umelec tvorí, čo považuje za krásne, aby to však bolo umením, musí to vedieť predať. To znamená, že umelec môže úplne ignorovať názory iných, pokiaľ mu jeho umenie zarába na živobytie. Pretože pokiaľ je v povedomí verejnosti a finančnom pluse, nebude ignorovaný. Aj v tomto prípade platí, že negatívna reklama je reklama ako každá iná. A nároční konzumenti sú iba banda egocentrických magorov žijúcich v ilúzií, že vyčnievajú z davu.
A čo sme potom my, blogeri? Sme umelci? Nie, nie sme. Píšeme tu, komentujeme a inak strácame čas. Sú takí, ako ja, ktorí píšu a dianie okolo seba ignorujú. Pretože to tu nemá úroveň, pretože by nič z toho, čo tu je, nezarobilo. A aj napriek tomu nás ľudia čítajú. Sú takí, ktorých zaujíma, čo si kto myslí, starajú sa do všetkého a nadväzujú vzťahy, pretože sa boja, že by inak boli ignorovaní. Aby som už ľuďom nešliapal na otlaky, chcem tým povedať iba toľko, že toto všetko má na svedomí len a jedine internet. Internet ničí inteligenciu, schopnosť komunikovať, rozmýšľať, byť užitočný.
Keď niekto vysloví pojem sociálne siete, asi si predstavíte niečo ako facebook, twitter, pokec. Ibaže takmer všetko, čo je na internete, funguje ako sociálna sieť. Blogy – umožňujú úplne neznámym ľuďom „komunikovať“ a nabádajú ich k tvoreniu ilúzie, že je to plnohodnotný ľudský vzťah. A rovnako funguje aj všetko ostatné, mmorpg, diskusné fóra… Keby nebol internet, možno by sme si uvedomovali hodnotu priateľstva, vzťahu dvoch ľudí, ktorý nie je o výmene názorov, ktoré nikoho nezaujímajú, ale o dôvere, rešpekte a oddanosti. Pretože som možno staromódny, ale priateľ nie je niekto, koho slová by som začal ignorovať v prípade, že si myslí niečo iné ako ja. Keby nebol internet, ľudská kultúra by neupadala.
Viem, kto je to Richard Müller, viem, kto je to pokecológ, viem, že keby som chcel, mohol by som s nimi komunikovať. Ale nemám k nim nijaký vzťah. Vedel som, kto je to Dorota Nvotová, ale ako skutočného človeka som ju začal vnímať až potom, ako som ju osobne spoznal. Ja ignorujem Vás všetkých, kopa ľudí ignoruje mňa. Na čo tu vlastne som?
A takisto vôbec neľutujem, že som minulý týždeň vymazal polovicu telefónneho zoznamu.