Robin Hood

Je viac-menej presne polnoc miestneho času a ja som úplne triezvy. Inými slovami, dnešný článok bude zase stáť za balíček chipsov z tesca.

Môj druhý život započal presne pred týždňom. Začalo to vysokými výdavkami, chaosom, špinou a zúfalstvom. A napriek tomu je to život, ktorí by mi mnohí z vás závideli. Mne vo všeobecnosti kopec ľudí všeličo závidí a ja im vôbec nerozumiem. Nie som nešťastný, skôr naopak. Mám lásku, teplo domova a úžasnú chlpatú hruď. Ale napriek tomu v poslednom čase spomínam na to, aký bol život kedysi jednoduchý. Aspoň že za sebou skutočne mám časy, keď bolo všetko krásne a jediné, čoho som sa obával boli následky kombinácie vodky, borovičky a slivovice. No čo, každý mal raz 15. Teraz je všetko iné. Zložité, ale keď sa to tak vezme nie zlé. Byť dieťaťom do konca života je lákavé, ale to pripadá alibistické už aj mne. A to je čo povedať. Skutočne. Prvý krát niečo myslím vážne, tak nie že o tom budete pochybovať.

Ale aby som sa zachoval ako správny muž a obšírne vykreslil, prečo som zase dva týždne nič nenapísal, odhalím vám slávne počiatky tohto môjho druhého života. Začalo to tak, že som s ťažkým kufrom nasadol do lietadla a vystúpil som už po neviem-koľký-krát v tejto Bohom opustenej krajine, v ktorej neustále iba prší. S priateľkou sme sa nasťahovali do bytu, vyhodili sme ťažké peniaze za všetky možné a nemožné čistiace prostriedky a pustili sa do odstraňovania špiny z miest, ktoré si ani neviete predstaviť. Toto bola tá krajšia časť uplynulého týždňa. Jeho odvrátená strana pozostávala z toho, že som na orange helpdesk-u nechal nervy v hodnote štyroch hodín čistého času a dvadsiatich libier kreditu. A celé to bolo dobré iba na to, aby som sa dozvedel, že v orange-i očividne pravá ruka nevie čo robí ľavá a aj tá ľavá to len matne tuší. Šťastím v nešťastí bude iba fakt, že to, že kamaráta nejaký výmyselník odrbal o 1 000 eur, sa mňa vlastne vôbec netýka. Ale to hovorím iba pro forma. Nejaké tie charakterové vady samozrejme že mám, ale bezcitné hovado ešte nie som. To si šetrím na staré kolená. Budem nevrlý a zatrpknutý starý páprda, ktorý vie všetko najlepšie.

Už sa mi nechce písať. Široko-ďaleko nie je žiadny alkohol a ja nie som Frida Kahlo aby som si tvorbou riešil komplexy z roztrieštenej chrbtice a zložitého sexuálneho života. A drogy tiež neprichádzajú do úvahy. Keby som bol ešte chudší, už by som sám sebe nedokázal veriť, keď si pri pohľade do zrkadla vravím: „Vyzeráš fantasticky!“. A nechce sa mi ani rozmýšľať nad tým, čo všetko ešte do Vianoc budem musieť urobiť, čo všetko ešte do Vianoc chcem urobiť a ako za to všetko zaplatím. Sem-tam sa mi stane, že moja peňaženka alebo niektoré vrecko v náhodných časových intervaloch produkujú peniaze, ale môj účet si tento milý zvyk nikdy neosvojil. Vlastne rozmýšľam iba nad tým, prečo som zase tak neskoro hore. A predsa len ešte niečo. Tvorba Fridy Kahlo je celkom slušným ospravedlnením jej sexuálneho života a ostatných podružností. Je potom aj tento článok ospravedlnením akútneho nedostatku alkoholu v hlave?